Manažment krátkozrakosti – postupy a cieľ

Manažment krátkozrakosti je zložitý proces, ktorý zahŕňa niekoľko úrovní a krokov. Vyžaduje úzku spoluprácu medzi detským pacientom, jeho rodičmi, oftalmológom a optometristom. Cieľom celého tohto procesu je minimalizácia nárastu krátkozrakosti a tým pádom minimalizácia dopadov patologických zmien myopického oka na kvalitu videnia a života v dospelosti. Čím viac totiž krátkozrakosť narastie (narastie axiálna dĺžka oka), tým viac patologických zmien a s nimi súvisiacich komplikácii sa môže v oku v dospelosti rozvinúť.

Myopický manažment by sme mohli rozdeliť do niekoľkých úrovní z hľadiska časového.

1. stupeň alebo úroveň predstavuje prevenciu. Preventívnymi krokmi môžeme minimalizovať riziko vzniku krátkozrakosti. Vhodná je samozrejme u všetkých detí, mimoriadne dôležitá je u detí, ktoré majú zistenú pozitívnu genetickú alebo rodinnú predispozíciu. Prevencia zahŕňa nasledovné opatrenia:

• Pobyt na dennom svetle. Je dôležité tráviť aspoň 60-120minút vonku na dennom svetle, ktoré predstavuje najideálnejšiu stimuláciu oka. Je preukázaný pozitívny vplyv všetkých zložiek viditeľného svetla na oko a jeho vplyv na spomalenie rastu krátkozrakého oka. A to vrátane (démonizovaného) modrého a modrofialového svetla, ale ideálnejšie v jeho prirodzenom prostredí ako súčasti viditeľného svetla.
• Pravidlo 20/20. Po každých 20-tich minútach práce alebo hry do blízka (20-30 cm) je nutné urobiť prestávku a niekoľko minút pozerať na väčšiu vzdialenosť (5 a viac metrov)
• Denná celková dávka práce alebo hry na veľmi blízke vzdialenosti by nemala presiahnuť 2 hodiny. Týždenne by tento čas nemal kumulatívne presiahnuť 19 hodín.
• Dodržiavať optimálnu vzdialenosť práce a hry na blízke vzdialenosti. Primeraná vzdialenosť je u dieťaťa približne dĺžka predlaktia.

2. stupeň predstavuje vstupné vyšetrenie a diagnostika. Už v 5-6 rokoch veku dieťaťa vieme bezpečne odhadnúť predispozíciu alebo počínajúcu krátkozrakosť. Ako sme si už v predošlých častiach ozrejmili, je nevyhnutné začať s diagnostikou a prípadnou intervenciou čo najskôr, aby sa minimalizoval axiálny rast oka. Diagnostika patrí do rúk oftalmológa. Medzi dôležité časti musí patriť vyšetrenie refrakcie naturálnej, cykloplegickej a meranie axiálnej dĺžky oka. To nám umožní stanoviť optimálnu korekciu, ktorá má byť plná, podkorigovanie totiž ako ukazujú aktuálne výskumy zvyšuje rast krátkozrakosti. A taktiež nám to umožní sledovať vývoj a prispôsobiť mu prípadné intervencie.

3. stupeň predstavuje samotná liečba. Je založená na voľbe najvhodnejších metód a ich prípadných kombinácií. Dôležité sú pravidelné kontroly a spolupráca medzi detským pacientom, jeho rodičmi a ošetrujúcim personálom. Neoddeliteľnou súčasťou terapie je totiž aj dodržiavanie všetkých pravidiel z prevencie ktoré sme si prešli v prvom odstavci. Tieto budú podľa prvotnej diagnózy a zhodnotenia jej perspektívy doplnené konkrétnou terapeutickou metódou. Sem môžeme zaradiť už konkrétne terapeutické kroky a korekčné pomôcky ako sú farmakologické prostriedky, okuliarové šošovky, kontaktné šošovky, ortokeratologické šošovky prípadne ich kombinácie.

Na výhody a nevýhody jednotlivých metód sa konkretnejšie pozrieme v ďalšom pokračovaní. Je ich na trhu už niekoľko, s rozličnými princípmi účinku a podľa výsledkov dlhodobých testov, zďaleka nevykazujú rovnakú úspešnosť pri myopickom manažmente. Preto pri ich voľbe treba byť obozretný pretože čas je tu zásadný a rozhodujúci. Krátkodobým cieľom je zníženie frekvencie výmeny korekcie v dôsledku prudkého zvyšovania axiálnej dĺžky oka a tým rastu dioptrií, dlhodobým cieľom je minimalizovanie rozvoja patologických zmien súvisiacich s vysokou krátkozrakosťou a tým zlepšenie videnia a komfortu života vo vyššom veku.