Myopia management -kontrola krátkozrakosti
Medicínsky pokrok je dnes značný v každej oblasti zdravotníctva. A väčšina týchto poznatkov otvára ďalšie dvere do budúcnosti pre nové cesty a metódy liečby. Tak ako sme si pred niekoľkými dekádami mysleli že krátkozrakosť sa vyvíja bez možnosti ovplyvnenia jej progresie, tak dnešné poznatky nám dávajú nádej a možnosti túto progresiu výrazným spôsobom spomaliť. Slovo spomalenie neznie až tak nádejne, ale keď si uvedomíme všetky patologické zmeny v krátkozrakom oku a ich dôsledky pre budúcnosť krátkozrakého človeka, a taktiež až pandemický rozmach krátkozrakosti v populácii je toto spomalenie vývoja a zastavenie progresie myopie predtým než dosiahne stupeň ktorý môže mať závažné dôsledky pre kvalitu či možnosť videnia myopa v budúcnosti po prejavení patologických komplikácií, naberá slovo spomalenie veľkého významu. Z hľadiska rozvoja a prejavu týchto zmien je totiž obrovským rozdielom či sa nám podarí stabilizovať progresiu krátkozrakosti na hodnotách menších ako -5,00 dioptrií alebo táto progresia bude prebiehať do vyšších hodnôt.
Odhady WHO pokial ide o výskyt krátkozrakosti do roku 2050 očakávajú nárast až na 65% myopickej populácie v Ázii, 56% v západnej Európe a 50% vo východnej Európe. Kľúčovým prediktorom vysokej (patologickej) krátkozrakosti je skorý vek nástupu prvých príznakov. Ten sa udáva medzi 5-6 rokom a jeho odhalenie je kľúčové v úspechu následnej liečby. Dostávame sa k tomu, prečo je skoré odhalenie a skorý začiatok liečby dôležitý. Čím skôr totiž prvé príznaky objavíme tým je väčší predpoklad nárastu neliečenej krátkozrakosti do vyšších hodnôt a tým rozvoju patologických zmien v oku ktoré v dospelosti výrazne zvyšujú riziko rozvoja zmien ako sú makulárna degenerácia, glaukóm (zelený zákal), katarakta (sivý zákal), odlúčenie sietnice, degeneratívne zmeny sklovca, vznik retinálnej membrány atď. Všetky tieto zmeny zvyčajne vedú k výraznému nekorigovateľnému zhoršeniu videnia, prípadne strate videnia u dospelej populácie.
Medzi najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce predispozíciu a rozvoj krátkozrakosti patria:
Genetika – osoby s genetickou predispozíciou majú vyššie riziko v porovnaní s geneticky nepredisponovanou populáciou.
Narodenie – predčasný pôrod a výrazná nedonosenosť
Pohlavie – ženské pohlavie vykazuje vyššiu pravdepodobnosť a vyššiu progresiu u vzniku a rozvoja myopie
Etnikum – výskyt myopie medzi jednotlivými etnikami vykazuje výrazné rozdielnosti
Kognitívne funkcie – výskyt myopie často koreluje s vyššou inteligenciou a neskorším dosiahnutým vzdelaním
Binokulárne videnie – nepomer medzi zložkami videnia do blízka (akomodáciou a konvergenciou) často signalizuje predispozíciu ku vzniku krátkozrakosti
Životný štýl a vplyv prostredia – v súčastnosti sa ako najvýraznejší vonkajší vplyv na rozvoj krátkozrakosti prejavuje faktor nepomer pobytu vonku na dennom svetle a pobytu v interiéri. Výskumy potvrdili pozitívny vplyv jednotlivých zložiek prirodzeného svetla v prevencii a stabilizácii krátkozrakosti. Výrazným rizikovým faktorom je taktiež intenzívna práca a hra na blízke vzdialenosti (cca 20-25 cm). Taktiež veľmi negatívne vplýva aj intenzívna práca a hra s digitálnymi zariadeniami a čas strávený pred ich obrazovkami. Úprava týchto faktorov je jednou zo zložiek liečebného procesu pri odhalení krátkozrakosti a snahe o jej stabilizáciu a spomalenie jej progresie.
V ďalšej časti sa podrobnejšie pozrieme na konkrétne kroky potrebné pre včasnú diagnostiku a terapeutické možnosti a postupy potrebné pre dosiahnutie spomalenia progresie krátkozrakosti u detí, preberieme si jednotlivé metódy a ich úspešnosť v dlhodobých štúdiách.